Cestujúc krížom-krážom našou nádhernou a rozmanitou krajinnou štruktúrou nie je vôbec výnimočné, ak aj z okna nášho auta či idúceho vlaku spozorujeme nevhodný zásah do pôvodných prírodných ekosystémov. Určite viac ako tisícročná ťažba a spracovanie pestrej škály rudných nerastných surovín (drahé kovy, železné rudy, bauxit, rudy niklu) či nerúd (vápence, stavebné hmoty, magnezit) zanechali a zanechávajú za sebou viditeľné stopy a jazvy. Zvykneme im hovorievať aj staré environmentálne záťaže (haldy, odkaliská, skládky odpadov). Naše územie je nimi doslova posiate.

Rekultivácia znečistených pôdnych ekosystémov s využitím vlastností zeolitov

Odpad po ťažbe surovín a ich metalurgickom spracovaní predstavoval a stále predstavuje vážny problém a záťaž pre našu krajinu. Odpady z takýchto ťažobných, spracovateľských či hutníckych prevádzok sú bez potrebných živín pre rastliny. Pôvodná pôda kontaminovaná takýmto odpadom ostáva nadlho neúrodná alebo je len výnimočne kolonizovaná na kovy tolerantnými rastlinami. Takéto neúrodné a pusté miesta nemajú tak žiadnu prirodzenú ochranu voči veternej erózii, vylúhovaniu a odnosu látok zrážkovou vodou. Charakter takejto krajiny neustále mení svoj povrch.

Ako dôsledok mnohé toxické kovové prvky môžu voľne putovať v krajinnom prostredí a nakoniec nevyhnutne môžu skončiť v potravinovom reťazci. Vždy bol a aj je problémom, ako založiť a udržiavať rastlinných kryt na takýchto nehostinných pôdach. Jednou nádejnou možnosťou je aj pridanie prírodného zeolitu klinoptilolitového typu vo vhodnom substráte do takýchto znečistených pôd.

Prečo práve zeolit klinoptilolit?

Zeolitový minerál klinoptilolit patrí do skupiny veľmi zložitých vodnatých alumokremičitanových zlúčenín. Ich kryštálová mriežka je budovaná štvorstenami hliníka Al₂O₄ a kremíka SiO₄. Sú to pevné látky s relatívne otvorenou trojrozmernou kryštálovou štruktúrou, ktorá je budovaná hlavne prvkami ako je hliník Al, kremík Si a kyslík O₂. V ich mriežke sú prítomné aj mnohé alkalické prvky, ako je sodík Na, draslík K, či horčík Mg.

Zaujímavá a dôležitá je prítomnosť molekúl vody H₂O v kryštálovej štruktúre týchto minerálov. Buď voľnej alebo štruktúrne viazanej. Molekuly vody sú zadržiavané práve v medzerách či voľných mikropriestoroch medzi jednotlivými stavebnými prvkami štruktúrnej mriežky zeolitov. Každá z nich však má veľké množstvo otvorených pórov či dutiniek, navzájom pospájaných do siete kanálikov. Tie sú pravidelne priestorovo usporiadané a majú zhruba rozmery ako majú malé molekuly rôznych zlúčenín. A preto je zeolit tak jedinečný a výnimočný. Je na tom založená ich unikátna adsorpčná schopnosť, schopnosť výmeny iónov a katalytické vlastnosti. A v tom je hlavne klinoptilolit najvýnimočnejší…

Čítajte ďalej v pokračovaní tohto článku, kde sa dozviete viac o zeolitovom substráte a jeho využití.